Jdi na obsah Jdi na menu
 


Rozšírenie [upraviť]

Hrdlička záhradná, ktorej pôvodnou vlasťou bola severná Afrika, západná Ázia a v Európe Balkánsky polostrov, sa v druhej polovici 20. storočia rozšírila do celej strednej u veľkej časti západnej Európy a osídlila aj celé naše územie až do nadmorskej výšky okolo 800 m. Za toto obdobie posunula svoj areál viac ako 2000 km na sever a severozápad a obsadila územie väčšie ako 2 mil. km². Na severe prenikla až do Švédska a Nórska, na východe do Moldavska a Ukrajiny.

Rod hrdličiek zastupovala u nás až do konca tridsiatych rokov nášho storočia len hrdlička poľná, ktorá je o málo menšia ako hrdlička záhradná a ktorej stavy v posledných desaťročiach silne poklesli – preto je chránená.

Stavba tela [upraviť]

Hrdlička záhradná zastupuje u nás spolu s hrdličkou poľnou, holubom hrivnákom a holubom plúžikom tvoria rad holubov (Columbae). Sú to vtáky strednej veľkosti a veľmi dobre lietajú. Majú mäkké ozobie (bazálnu časť vrchnej čeľuste nad nosovými otvormi) a veľký hrvoľ, na bokoch zhrubnutý, žľaznatý. Jeho výlučkom, tzv. hrvoľovým alebo holubím mliekom kŕmia v prvom týždni svoje mláďaťa, ktorých nebýva viac ako dve. Neskôr im dávajú pevnú potravu zmäkčenú v hrvoli rodičov. Holuby sú sfarbené sivomodro, o niečo menšie hrdličky sú hnedasté.

Hrdlička záhradná má priemerne asi 200 g (150-300). Samec je o málo väčší ako samica, ktorá má na vrchu hlavy bronzovo-hnedastý nádych a na chrbte je trocha tmavšia. Samec je na hlave a krku sivý s ružovkastým nádychom. Chrbát je hnedobronzový, okraj krídla sivý, spodná strana teta belavosivá s jemným ružovkastým, na podchvostových krovkách s modrastým nádychom. Na konci spodnej strany chvosta je široká biela škvrna a nie iba úzke biele lemovanie ako pri hrdličke poľnej. Nohy sú červené, zobák čierny. Mláďatám chýba úzka tmavá polobrúčka na hornej strane krku, ako aj ružovkastý nádych na hrvoli a prsiach.

Život [upraviť]

Hrdlička záhradná žije v ľudských sídliskách a na ich okrajoch, v záhradách, sadoch, parkoch, cintorínoch a živí sa na dvoroch pri hydine a holuboch, na nádvoriach poľnohospodárskych podnikov, pri miešarňach krmív, mlynoch, stohoch a pod. Za potravou zalietava aj na polia, a to na siatiny aj do lánov dozrievajúcich plodín, na strniská a pod. Dozrievajúce obilie zbiera najmä tam, kde je poľahnuté. Obľubuje hrach, kukuricu, konope, slnečnicu a pod. Vysiate semená zbiera nielen na poliach, ale aj v záhradách a okrem toho môže škodiť prenášaním niektorých chorôb na hydinu. V lesoch sa nezdržiava.

Hrdličky záhradné žijú v lete v pároch a svoje hniezdne rajóny majú ohraničené. Dosť primitívne hniezdo si stavajú na stromoch. Biele vajíčka sú veľké 28–32 × 23–25 mm. Mláďaťa sa liahnu po 15 dňoch inkubácie a hniezdo opúšťajú po 12–14 dňoch. Hniezdia viackrát do roka, od marca do októbra, výnimočne aj v zime, najmä ak je mierna.

V zime sa hrdličky často spájajú do veľkých kŕdľov pri vhodných potravných zdrojoch. V toku sedí samec na vyvýšenom mieste, kde hrkúta, resp. húka, vyletuje do výšky a s roztiahnutými krídlami a chvostom sa vracia nazad na svoje stanovište. Susedné samce na seba často útočia a naháňajú sa. Párik sa spolu zobáčikuje ako holuby. Typický hlas tejto hrdličky je kukúú–ku.Obrazek

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář